Evanjelický farár Miloslav Hodža potichu zaklial a súčasne sa dvakrát prežehnal, čím sa tento hriech anuloval. Hodil pohľad do kúta, v ktorom vyspával včerajšiu zábavu nad vybranými slovami jeho priateľ Martin Hattala a prosil boha, aby Štúra upokojil alebo odvolal. Boh však práve riešil hroziaci rusko-turecký konflikt na Balkáne a na malicherné problémy slovenských národných buditeľov nemal zrovna čas.
Štúr hodil na stôl obhryzený výtlačok Krátkej mluvnice slovenskej, prekrížil ruky na bruchu a zaujal svoj obľúbený postoj z učebníc literatúry. Hodža vstal od stola, nohy sa mu podlamovali od strachu a alkoholu. "Prečo práve myš má byť s tvrdým y?" spýtal sa Štúr nečakane pokojne, pričom v ruke rozmačkal jednu zlatku na 10 toliarov. "Mysleli sme si, že taká myš ... no proste, že myš je také ... sprosté zvieratko ..." - zdôvodňoval jazykové pravidlo Hodža. "Ja vám ukážem, kto je tu sprosté zvieratko, ty somár!" - zvolal národný buditeľ a v rámci tréningu zobudil spiaceho Hattalu. Hattala sa nečakane posadil a ešte z polosna zahlásil: "Zaveďme aj tvrdé a!", načo sa Štúr neovládol a vrazil mu jednu národno-buditeľskú. Hodža sa prežehnal a nenápadne vytrhol z Krátkej mluvnice stránku s vybranými slovami po "B", ktorú hneď aj zjedol. "Povedz 'myš'" - kričal Štúr na rozospatého Hattalu, ktorý to pochopil ako hru: "Našla si skrýš!" - vykríkol, snažiac sa o dokonalý rým. Štúr burácal: "Kto z vás hovorí myš s tvrdým y? Prečo je biť s mäkkým i, ale byť s tvrdým y?" - kričal Štúr a bil Hattalu s Krátkou mluvnicou slovenskou po jeho tvrdej národno-buditeľskej hlave.
Hattala sa odrazu úplne prebral. V hlave sa mu preháňali obrazy minulej noci, kedy s výrazným prispením modranského vína od Štúrovho brata Karola, vymysleli nové pravidlá pravopisu. Spomínal si, ako každé slovo, ktoré ich v opilosti napadlo, automaticky zaradili medzi vybrané slová, aby sa cítili ako vybraná spoločnosť.
"Zase ste chlastali, čo?" - vtiahol Hattalu Štúrov rozhnevaný hlas do prítomnosti. "Tak toto bude najdrahšia opica slovenského národa! Tú mluvnicu musíme stiahnuť!"
"Už to nemôžeme stiahnuť." - ozval sa Hodža, ktorý konečne prehltol vybrané slová po B. "Mluvnicu sme už rozposlali podľa dohovoru." - skonštatoval a kryl si hlavu. Štúr sa však nečakane upokojil a sadol si na stoličku. "Tak to už nám neostáva nič iné, len tú zbabranú gramatiku nechať ako je. Snáď tie ypsilonky odstráni ďalšia generácia Slovákov."
